Každý rok sa koná púť k Matke Božej z príležitosti jej Nanebovzatia do Czenstochovej na Jasnú Goru. Tento krát už po 296 krát. Je to krásna a dlhá história, ktorá má svoje tradície a hlavne hlbokú duchovnú hodnotu.
Aj Slováci putujú už krásnych 27 rokov pod vedením Nestora Slovenského misijného hnutia – Ľudovíta Matejova z Bánoviec nad Bebravou. Rok čo rok, tento 87 ročný, ale vitálny a duchom bohatý národovec privedie k Panne Márii v priemere 50 ľudí. Začínal so 4 pútnikmi, najvyšší počet bol 120 ľudí /3 autobusy/. Posledné roky putujeme 1 autobusom z Trenčína – zastaviac sa kúsok pred poľskými hranicami v Trstenej u pani Terky R. Táto mamička 11 detí pripraví pre všetkých pútnikov obed a spolu s deťmi nás obslúži. Je pre nás vzácnym príkladom milosrdnej lásky, nech jej Pán za to udelí odmenu.
Na hraniciach tradične a zo srdca zaspievame Slovensko moje – otčina moja,… Čítať ďalej →

V snahe pomôcť vytvoreniu novej tradície sme sa aj tento rok vybrali na sv. Sedembolestnej pešo do Šaštína. Trasu sme zvolili tú istú ako vlani : Smolenice – Šaštín, tým pádom odpadlo blúdenie a otázniky nad mapou. Tempo nás akosi neopúšťalo a do cieľa sme dorazili niečo po 17-tej. Ale byť v cieli púte už na začiatku článku….to sme nechceli, zvlášť keď to podstatné je práve putovanie, či? Takže pekne od začiatku ;o)
Odozva na nápad ísť aj tento rok nebola priveľká, teda zvlášť z radov Gifrákov, tak som potom pozývala kade-koho. Z kade-koho sa nakoniec vykľula len spolužiačka Lucky Rukavicovej (a tú pozvala Lucka ;o)) a moja najmladšia sestra Majka.
A tak sme v sobotu ráno stáli na trnavskej vlakovej stanici v takomto zložení : ja (Anička), naša Majka, Zuzka a Oliver, Miriam, Lucka a jej spolužiačka Heňa, br. Slávko a br. Simeon, Janka a br. František, ktorý docestoval… Čítať ďalej →

Tento príbeh odznel z úst redemptoristu Róberta Baleka na Svätodušnej púti v Šaštíne. Moje rozprávačské schopnosti nie sú ani zďaleka na jeho úrovni , no myslím že podstatu vystihnú.

Žil raz jeden mních . Jeho obydlie ležalo na pustej samote, okolo ktorej zavadil niekto iba občas. Jedno ráno sa náš mních zobudil do krásneho dňa a začal tak ako vždy kontemplovať v modlitbe. Tento raz však zažil niečo výnimočné, Boh mu zjavil svoju lásku výnimočným spôsobom. Zjavil mu to, ako ho má rád a ako mu odpustil všetko zlé čo kedy vykonal. Úplne všetko, aj ten najväčší hriech, ktorým sa prehrešil voči Bohu alebo ľuďom. Mnícha premkla nesmierna radosť z precítenej lásky a Božieho odpustenia. Bol až tak vo vytržení, že si ani neuvedomil klopanie na dvere. Pri dverách stála neznáma žena, ktorú viditeľne niečo trápilo. Žeby sa chcela porozprávať? Pôsobila takým dojmom. Pustovník sa však zdvorilo ospravedlnil, že má… Čítať ďalej →